Detské úzkosti v dnešnej dobe

Dnešná doba nie je pre nás z mnohých dôvodov bezpečná. Prispela k tomu aj kovidová pandémia a situácia okolo nej. Ani súčasná medzinárodná situácia a energetická kríza nepodporujú pocit bezpečia. A práve jednou zo základných emocionálnych potrieb, ktorá je zdrojom pre šťastný a zmysluplný život nielen v detstve, ale aj v  dospelosti, je cítiť sa na svete bezpečne. Jej neuspokojenie môže byť prvotnou príčinou úzkostných porúch.


ZVÝŠENÁ PSYCHICKÁ ZÁŤAŽ
Pandemické opatrenia prinesli množstvo nových stresových situácií – pre mnohých dospelých pracovné a existenčné problémy, deťom vyučovanie on-line s  obmedzením pre ne dôležitých sociálnych kontaktov a často aj strach o svoj život a životy svojich blízkych. To všetko ovplyvnilo aj rodinný život a často zhoršilo
problémy v partnerských vzťahoch. Pre deti to znamenalo ďalšie stresové záťaže, ktoré mohli byť u niektorých z nich živnou pôdou pre vznik aktuálnych emocionálnych problémov. Vybavujem si príbeh dievčaťa, ktoré začalo trpieť úzkosťami po tom, ako jej matka, astmatička, ochorela na COVID-19. Dcérka začala mať obrovský strach nielen o jej život, ale aj o svoj život a životy svojich blízkych. Pokračovalo to, aj keď sa mama uzdravila. V tomto prípade pomohol Renol a uvoľnenie pretrvávajúceho strachu kombináciou metód EFT a Matrix Reimprinting. Podotýkam, že dievča vyrastá v harmonickom rodinnom prostredí, je však nadmieru citlivá (hypersenzitívna) vďaka stresovým záťažiam zo svojho príchodu do života (strach matky o život dieťaťa po páde uprostred tehotenstva a pôrod cisárskym rezom). Možno sa vám bude zdať čudné, ako stresy „z bruška“ a z pôrodu, teda z obdobia „nevedomého“, môžu ovplyvňovať neskoršie prežívanie jedinca. Je pre nás celkom pochopiteľné, ak sa
psychické problémy objavia po aktuálne prežitom šoku alebo vplyvom dlhodobej stresovej záťaže. Vnímame aj, že každý z nás je voči stresovej záťaži odolný inak. A práve táto stresová odolnosť sa buduje z väčšej časti už v najranejšom období nášho života.


ČO NA TO HOVORÍ MODERNÁ VEDA?
Vedecké poznatky bunkových biológov a epigenetika odhalili, že sociálne prostredie mení funkčnosť (expresiu) génov až na 66% a ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa už v prenatálnom období. Majú na to vplyv dokonca už emócie oboch rodičov v čase dozrievania spermií a vajíčok (teda pred počatím dieťaťa). Tieto poznatky potvrdila a ešte rozšírila česká forenzná genetička, profesorka Halina Šimková: „Niektoré poruchy (neurovývojové, pozn. aut.) môžu určite vznikať ešte skôr, už pri tvorbe  pohlavných buniek. To znamená, že človek nie je ovplyvnený len tým, čo sa odohralo počas jeho vlastného vývoja, ale na bunkovej úrovni je ovplyvnený už udalosťami počas tehotenstva svojej babky. Teda, ja pochádzam z vajíčka svojej mamy, ktoré vzniklo z jej zárodočnej línie, ktorá sa založila v čase, keď bola moja mama niekoľkotýždňovým embryom v maternici svojej matky, tzn. mojej babky.“ (Emmerlingová, Vidím to jinak, 2020). Týka sa to teda aj nespracovaných tráum našich
predkov, tzv. rodových línií. Jeden z novších výskumov, vedený neurovedkyňou Klárou Marečkovou, který prebiehal vo Výskumnom ústave Ceitec pri Masarykovej Univerzite v Brne(2017), preukázal pomocou magnetickej rezonancie, že jedinci, ktorých matky prešli od počatia dieťaťa do konca 6. mesiaca tehotenstva stresovou záťažou, majú znížený objem šedej hmoty v niektorých oblastiach prefrontálnej časti mozgu, a že títo ľudia trpia v mladej dospelosti výkyvmi nálad, depresiami a inými
psychickými problémami. V roku 2018 boli závery výskumu uverejnené v prestížnom vedeckom časopise Science. To všetko nám vysvetľuje, prečo mávajú deti aj dospelí, ktorí boli z akéhokoľvek dôvodu vystavení v prenatálnom období a pri pôrode stresovej záťaži či ohrozeniu života (viď nechcené tehotenstvo, strach o dieťa, okolnosti umelého oplodnenia, udržiavané tehotenstvo, odber plodovej vody, predčasné narodenie, ťažký pôrod, císársky rez, atď.), tendencie k vzniku úzkostí, a prečo bývajú menej odolní voči stresovým záťažiam. Samozrejme, všetko v našom živote neprebieha ideálne. Dobrá správa pre rodičov a ich úzkostné deti je, že príčiny týchto
problémov môžeme odstrániť a v ideálnom prípade sa im dá predchádzať – aj pomocou bioinformačných prípravkov Energy. Mne sa v praxi naozaj najviac osvedčil vyššie spomenutý Renol. Dá sa k nemu využiť aj krém Artrin, nanášaný nad oblasť obličiek. A pri výraznej emocionálnej reakcii je vhodné pridať k Renolu aj Relaxin.


Mgr. STANISLAVA EMMERLINGOVÁ